Apartmnets Rakoczi

František II. Rákóczi (maďarsky II. Rákóczi Ferenc) pochádzal zo starobylého a bohatého rodu, ktorého korene siahajú do čias počiatku uhorského štátu, naviac rodinne spriazneného s inými významnými uhorskými magnátmi. Jeho predkovia vystúpili z občianskej anonymity v časoch povstania Štefana Bočkaja a žiarili na politickom nebi Sedmohradska a horného Uhorska počas celého 17. storočia. Po štúdiách v Rakúsku a v Čechách, kde Rákoczi získal vzdelanie na pražskej univerzite vhodné pre budúceho dvorského aristokrata a po okružnej ceste po Taliansku, sa mladý 18-ročný František II. Rákoczi v roku 1694 vrátil na svoje veľké panstvo do Horného Uhorska. Pôsobil ako hlavný župan Šarišské stolice, usiloval si dať do poriadku svoje majetky a právne si zabezpečiť svoje stavovské postavenie a tituly. Konal opatrne, lebo cítil, že Viedeň bdie nad jeho činmi a nedôveruje mu. Bol nositeľom mena, ktoré bolo symbolom protihabsburského úsilie a okolie mu to dávalo náležite cítiť.

Prakticky všetci boli osobne spätí aj s vtedajšími Košicami, východným Slovenskom a Podkarpatím. Jeho otec, František I. Rákóczi (1646 - 1676), sa zapojil do Vešeléniho sprisahania, bol uvrhnutý do cisárskeho väzenia, z ktorého bol síce vykúpený, no na následky väznenia zomrel. Jeho matka, Helena Zrínska (narodená v 1643), bola z významnej chorvátskej rodiny. Po smrti Františka I. Rákócziho sa druhýkrát vydala za Imricha Tököliho (1657 - 1705). Zúčastnila sa jeho odboja, nasledovala svojho manžela do tureckého exilu a tu v Nikomédii v roku 1703 zomrela. Jeho stará mama, známa kňažná Žófia Bátoriová (1629 - 1681), bola fundátorkou košického jezuitského kostola, kde boli spolu s jeho otcom pochovaní.